Advent je časom očakávania prípravy na niečo čo má prísť.
Aby sme si to uvedomili je potrebné sa na chvíľu „zastaviť“ a pouvažovať nad tým.
Niekedy je naozaj dobré trochu sa stíšiť. Trochu sa zabrzdiť v tom našom každodennom zhone a venovať sa viac svojim blízkym ako každodennej práci, alebo ako nekonečným maratónom po obchodoch. A platí to pre všetkých. Pre kresťanov, ale aj pre nekresťanov. Skúsme sa zamyslieť nad tým, aj v tomto čase adventu. Prečo „máme čas“ starať sa napr. o svoju dušu. Prečo stále „máme čas“ začať nový život a za nič na svete sa nám nechce meniť doterajšie zvyky, pohodlie, hriechy… Prečo to vo všeobecnosti odkladáme na neskôr. „Budem sa modliť, keď budem starý, teraz mám dôležitejšie povinnosti!“ A kde je napísané, že sa staroby dožijeme? Či Boh chce od nás až tak veľa?… Prečo „máme čas“ na obrátenie?
Prečo sa bojíme…? Prečo sa tak veľmi bojíme zmeniť svoj život? Skúsme tento advent prežiť inak. Nesústreďujme sa na svoje nedostatky, zlozvyky a na to, že nám to nejde. Sústreďme sa
na rozvíjanie toho, čo je v nás dobré, na čo máme talenty a schopnosti. Pre začiatok – aspoň na štyri týždne skúsme byť tými, ktorí sa dobrom odplácajú za zlo, prví preukážu lásku, súcit,
úsmev, pomoc. Betlehemské dieťa prichádza ako dieťa nádejí pre každého z nás. Tieto Vianoce sa chce narodiť aj v tvojom srdci. Ak mám v sebe otázku, či to moje srdce mám pripravené a teda či naozaj chcem aby prišiel… Odpoveď je ukrytá práve v Jeho narodení.
On sa narodil v maštali! Narodil sa, pretože chcel a stále chce. Narodil sa do maštale, aj do tvojho srdca. Nechajme si srdce týmto narodením zmeniť, lebo on sa naozaj narodil.
Prajem vám požehnaný adventný čas.
Mgr. František Tkáč (riaditeľ)
